Minulý rok v lete bola moja kamarátka Kristína nezamestnaná a tak krátko brigádovala v občianskom združení, ktoré bolo zriadené na zabezpečovanie voľnočasových aktivít na jednom bratislavskom sídlisku. Jej úlohou bolo vymyslieť a zorganizovať projekty. Keďže sama pozná encounterové skupiny, napadlo jej, že by stálo za to, ponúknuť rodičom a ich deťom niečo podobné, čo by bolo užitočné pre obe strany. A tak slovo dalo slovo a vznikla skupina s názvom „Rozhovory o rodičovstve“ (ROoRO). Na prvom stretnutí sme boli síce len štyria, my dve a dvaja rodičia, ale zakrátko sa rozprúdila veľmi zaujímavá diskusia, čo nám dávalo nádej, že by skupina mohla mať budúcnosť.
Nepokojné dieťa
Literatúra nám ponúka veľmi veľa rôznych návodov ako vychovávať či ako sa pri výchove vyvarovať chýb. Veľa sa píše o tom, čo je správne a čo nie. Cieľom je poučiť nás, či ponúknuť inštrukcie, ako sa stať dobrým rodičom. Naozaj sa to však dá vyčítať z knižiek? Dá sa naučiť byť dobrým rodičom tak, ako napríklad cudzí jazyk? Vedomosti tohto druhu určite nie sú na zahodenie, ale v rodičovskej úlohe nás významne ovplyvňuje práve naše vlastné detstvo. Prejavuje sa to napríklad tak, že sa snažíme nerobiť našim deťom to, čo robili naši rodičia nám a nepáčilo sa nám to. V skutočnosti však len volíme menšie zlo, lebo v snahe vyhnúť sa opakovaniu rodičovského vzorca sa potom neriadime ani podľa seba. Často veľmi chceme dať dieťaťu to, čo sme nemali a potom ho presýtime. V podstate si cez dieťa napĺňame naše vlastné deficity. Dôsledok prebytku je ale veľmi podobný ako následok nedostatku, čo potvrdzujú aj výskumy. A tak sa točíme dookola v začarovanom kruhu. Ani pri najlepšej vôli nemôžeme dať dieťaťu to, čo samy nemáme, a preto cesta k „dobrému rodičovstvu“ vedie cez utíšenie toho nepokojného dieťaťa v nás. Až vtedy budeme schopní porozumieť našim deťom ako ich rodičia!
Oni všetko vedia
Dieťa sa nám narodí s kompletnou informáciou a s potenciálom pre vlastný rast. Inými slovami, úplne od začiatku vie, čo je pre neho dobré. Ak by sme boli my rodičia dostatočne slobodní a dokázali ho len podporovať a čo najmenej ovplyvňovať, vytvorili by sme mu tie najlepšie podmienky. Ono od nás potrebuje len zopár vecí:
– vedieť, že ho milujeme a prijímame
– vedieť, že ono niečo vie, že niečo dokáže
– hranice
Podobne, ako keď zasadíte rastlinku, ak má dobrú zem, svetlo, teplo a vlahu, sama vie, čo má robiť, vie, ako rásť! Zdá sa to byť veľmi jednoduché, ale často to naopak býva zložité. Náročnosť spočíva práve v tom, že náš vlastný strach ( napríklad zo zlyhania či negatívneho hodnotenia okolím) nám bráni zdržať sa vplyvu, a tak začneme horlivo „vychovávať“. Zo stromčeka začneme tvarovať bonsaj. Ten môže byť síce krásny, ale je na neho aj smutný pohľad. Veď ako môže byť krása bez slobody?
Stretnutia
V skupine ROoRO sa teda rozprávame hlavne o tom, čo nás v slobodnom rodičovstve brzdí a limituje. Usilujeme sa porozumieť svojim motívom, zistiť na základe čoho sa kedy rozhodujeme. Skupina pri tom ponúka pomoc a emočnú podporu. Je fajn zistiť, že aj iní ľudia sa trápia podobnými vecami aj to, že úplne každý robí chyby. Nikdy nie sme dosť zrelí na rodičovstvo a vždy by sa to dalo urobiť aj lepšie, dokonale sa to jednoducho spraviť nedá a už toto uvedomenie si je oslobodzujúce. Som rada, že som svedkom toho, ako sa mladí rodičia s malými deťmi púšťajú do svojich strachov pri výchove. Som si istá, že výsledkom bude, že pošlú svoje deti do života s menšími záťažami a dávajú im tak veľmi dobrý základ do života.
Všetci chceme pre naše deti len to najlepšie, ale niekedy je problém „to najlepšie“ identifikovať. My sa o to spolu pokúšame!
Maja Kubišová