Veľmi rada sedávam s ľuďmi v kruhu. Je to predpoklad na to, aby začala pôsobiť skupinová dynamika. Nie je v tom nič čarodejnícke, jednoducho, keď ľudia nemajú medzi sebou prekážky, vzniká priestor pre priamejšiu komunikáciu. Ja sa stretávam s ľuďmi v encounterových skupinách už viac ako desaťročie a nedám na to dopustiť!
Prečo tak málo?
Často však uvažujem nad tým, prečo túto dobrú vec chce „len tak málo“ ľudí. Ja by som robila kruhy všade! V rodinách, v školách, vo firmách, všade tam, kde sú ľudia. Už veľmi veľa sa ich v rôznych skupinách, kde som sedela, premlelo, ukázali sa tam raz, dvakrát a potom už nikdy. Neviem, prečo ich to vzrušenie neprilákalo, ale naopak odradilo. Veď tam nič nie je prikázané ani zakázané a každý môže dianie ovplyvňovať. Keďže sa nedá predpokladať, čo sa bude diať a kam to až zájde, objavuje sa niečo ako čaro nepoznaného a všetko je neopakovateľné. V každej chvíli môže vzniknúť čosi nové a originálne. Je tam skrátka skoncentrovaný život!
Teoreticky viem, čo sa s človekom v skupine deje, čo mu „hrozí“ a aj to, čo môže získať. Otázky, ktoré si kladiem, nemajú zisťovací charakter, skôr ma mrzí, že napriek všetkému to takto je. (Aspoň u nás na Slovensku)
Zvedavci…
Ľudia sa delia na tých, ktorí chcú v mať v živote aj dobrodružstvo a na takých, ktorí hľadajú primárne bezpečie a preto radšej volia nudu pred rizikom. Zdravé dieťa je ale zvedavé, chce skúmať, hľadať a objavovať, je to teda prirodzené, nie? Predpokladám, že v skupinách sa udržia skôr zvedavci, skúmači a objavitelia, práve tí prepadnú okami sita základného delenia.
Ďalšie rozdelenie, ktoré mi v tejto súvislosti napadá, je na voličov ľahších ciest a na ľudí, ktorí sa „radi“ namáhajú, presnejšie, námahu vnímajú ako súčasť života. Aj preto si vyberajú cesty ťažšie. Encounter je v prvom pláne určite náročnejším horským výstupom, ale vedzte, že vedie na dobré miesta! Zažila som to aj videla už veľmi veľakrát.
Prax
Naposledy sa nám stalo to, čo sa stáva celkom bežne – do skupiny prišiel človek, ktorý akosi „zvláštne“ komunikuje. Často hovorí veľmi plynule, má slovnú zásobu aj inteligencia sa dá vybadať značná, napriek tomu reaguje tak, že evidentne nepočúva a ani neodpovedá na otázky, iba chrlí a chrlí slová. A tu nastáva problém! Ľudia v skupine začínajú byť napätí a frustrovaní z toho, že sú nezrozumiteľní a on je zrejme tiež zaskočený tým, ako je možné, že prišiel niekam, kde Slováci nerozumejú slovenčine. Ak sa prienik nenájde, nováčik už nepríde. Skupina to ustojí, ale neporozumený človek zvyčajne na túto skúsenosť zanevrie…
Inokedy sa zase objaví niekto, koho nie je možné zaradiť do žiadnej kategórie a napriek tomu to ide dobre.
Je fajn, že niekedy veci fungujú „preto, lebo“! Páči sa mi, že život je nepredvídateľný.
Maja Kubišová